Pandémia je podľa neho v štádiu, keď vzhľadom na charakteristiky novej
mutácie omikron, ale aj faktu, že máme na Slovensku dva milióny
zaočkovaných, už môžeme dúfať na návrat do normálneho života.
Na druhej strane, útokom Ruska na Ukrajinu sa podľa neho svet zmenil a bude výrazne horší.
„Vojna
je vždy výnimočný stav a veľké nešťastie. Zomierajú ľudia, civili, aj
vojaci, aj vojaci sú ľudia, ktorí majú svoje rodiny. Je strašné, keď
diplomacia natoľko zlyhá,“ konštatoval minister.
Za kľúčovú úlohu svojho rezortu v tejto situácii považuje zabezpečenie
energií, teda plynu, ropy, elektrickej energie a jadrového paliva.
„Dobrá správa je, že plyn a ropa tečú aj naďalej, dokonca viac ako bežne,“ konštatoval Sulík, podľa ktorého ruská strana doposiaľ plní všetky svoje zmluvné záväzky.
Plán Európskej únie na zníženie závislosti od ruských energií v
horizonte piatich rokov považuje Sulík za realistický. Okamžité
odstrihnutie od ruskej ropy a plynu by však podľa neho malo na slovenskú
ekonomiku katastrofálne následky.
„Hľadajme záložné zdroje, ale
postupujme s rozvahou. Môžeme si postaviť plán, ako do niekoľkých rokov
nebudeme na ruskom plyne závislí, ale robiť nejaké zbrklé pohyby
nepovažujem za správne,“ podčiarkol minister.
Dodal, že na túto zimu sa podarilo zabezpečiť dostatok plynu, aj s istou rezervou.
„Nechali sme urobiť štyri stress testy a vybavili dodávku skvapalneného
plynu, ktorá síce prišla až teraz, ale ide rovno do zásobníkov,“ povedal. Jeden tanker skvapalneného plynu podľa neho dokáže pokryť spotrebu Slovenska približne na týždeň.
„Toto
bol pilotný projekt. Budeme nejaké množstvo plynu kupovať aj z iných
zdrojov. Ale stále platí, že plyn z Ruska stále tečie, je cenovo
najvýhodnejší a je to aj najpraktickejšie a najefektívnejšie.
Infraštruktúra je vytvorená a funkčná,“ povedal.
Cieľom diverzifikácie je podľa neho zníženie závislosti na jednom dodávateľovi.
„Majme stratégie diverzifikácie a poďme rokovať s inými dodávateľmi.
Rozumné je mať viacero zdrojov. Majme ten ruský zdroj, ale vybudujme si
aj zdroje z Ameriky. Na tom robíme, prvá loď už prišla a vytvoríme
zmluvnú základňu, aby mohli chodiť aj ďalšie lode. A hľadajme plyn aj z
iných zdrojov. To isté sa týka aj ropy a jadrového paliva,“ konštatoval Sulík.
Predpovedať vývoj cien týchto komodít v čase, keď na Ukrajine prebieha vojnový konflikt, je podľa neho ťažké.
„Nikto
nevie, čo sa bude s cenami diať. Vojna medzi krajinami, z ktorých jedna
ropu a plyn dodáva a druhá je tranzitnou, tak to je niečo, čo má
extrémne silný dopad na cenu a tá aj patrične vyletela,“ priznal.
Dnešná cena však podľa neho už v sebe zahŕňa aj fakt existencie
konfliktu a ak sa situácia výrazne nezmení, podľa Sulíka nemá dôvod
výrazne rásť.
„V prípade ropy je výhoda, že máme štátne strategické rezervy, okrem
toho má nejaké množstvo aj Transpetrol a nejaké Slovnaft. Toto všetko
spolu pokryje spotrebu na štyri mesiace,“ uviedol Sulík.
Ceny ropy aj plynu sú trhové a vláda podľa neho nemá veľké možnosti na
ich zníženie. V prípade ceny plynu pre domácnosti by však bol ochotný s
koaličnými partnermi rokovať o znížení DPH.
V prípade ceny elektrickej energie pre domácnosti podľa neho vláda
dosiahla regulovanú cenu na tento rok, aj dva nasledujúce na výhodnej
úrovni.
„Je to tretina oproti Nemecku a polovica oproti Čechám,“ konštatoval Sulík.
Otázka pre Richarda Sulíka
Môže migrácia z Ukrajiny pomôcť na slovenskom pracovnom trhu?
-Tie detičky, ktoré po všetkých tých strastiach dorazia na Slovensko,
to je asi najväčšia hodnota, ktorú krajina získa. Samozrejme, musíme sa
o nich postarať, musíme ich vzdelať, ale v priemere o desať rokov z
nich budú dospelí ľudia. A to bude reálny prínos pre krajinu. Uvidíme,
čo sa bude diať po vojne. Pokiaľ sa ženy s deťmi vrátia domov k
manželom, tak sme iba pomohli a aj to je správne. Ak manželia prídu za
nimi a budeme tu mať ucelené rodiny, tak to je prínos pre krajinu. Ale
zamestnávatelia avizujú, že potrebujú zaplniť 80 000 pracovných miest,
tak tie tak rýchlo nezaplnia.-